Únor 2014

tajomstvo

25. února 2014 v 16:25 | Monka |  random


Včera som sa cítila doslova otrasne a mala som pocit, ako keby na mňa doliehala depresia a pocit úzkosti. Nič, doslova nič mi nevychádzalo a cítila som sa úplne bezbranná a slabá. Unavená z celého sveta a unavená z toho, že akokoľvek sa snažím, akokoľvek nariekam, všetko je v mojom okolí zlé. Pravdaže moje výkyvy hnevali ľudí okolo mňa, pretože som im neustále hovorila o tom, ako je to so mnou zlé, ako sa mi v škole nedarí a ako na skúšky nie som pripravená, a tak ďalej a tak ďalej. Potom sa však jednej dobrej duší zunovalo moje správanie a poslala mi toto video s príkazom, aby som si pozrela aspoň prvých dvadsať minút, inak mi už odpisovať nebude. A asi budem tej dobrej duši ďakovať ešte dlhý, dlhý čas. Pre niekoho toto celé príde ako strata času a blbé hablatiny, ktoré vymývajú ľuďom mozgy. No skúste si pozrieť tak ako ja, prvých 20 minút. Ak vás to osloví, pozerajte ďalej a ak nie, tak proste na to zabudnite a nečudujte sa, že sa vám stane niečo podobné ako mne. Že sa ocitnete v štádiu, kedy sa cítite úplne mizerne. Toto mi nejakým spôsobom otvorilo oči a všetko som začala vnímať inak, začala som sa riadiť tým tajomstvom. A či mi veríte či nie, cítim sa šťastnejšia, otvorenejšia a pozitívne naladená. Ja viem, že niekedy sa jednoducho nedá myslieť len na dobré veci, treba vnímať realitu, no práve toto ľudia potrebujú k svojmu životu. Veriť si a byť schopný povedať : dokážem to. Teda fakt odporúčam každému. Neoľutujete.
yanilavigne: More?

obľúbené beauty výrobky

22. února 2014 v 14:30 | Monka |  favorites
(chcem upozoniť, že v recenziách dobrá nie som  a ani sa nechystám byť beauty bloggerkou.)

Tento body scrub od dermacolu som dostala na Vianoce od sestry spolu aj so sprchovým gélom, ktorého vôňa je taká istá. Sprchové gély od dermacolu sú jednoducho úžasné. Ich vôňu som si zamilovala a stačí fakt malé množstvo, teda vydrží dlho. Peeling na telo som doteraz vôbec nepoužívala a nevenovala som tomu veľkú pozornosť, ale tento milujem. Úplne súhlasím s tým, že odstraňuje napätie, rozveseľuje a osviežuje svojou krásnou čokoládovo pomarančovou vôňou myseľ a pokožka je po ňom krásne hladká a hydratovaná. Rozhodne odporúčam ľuďom, čo radi strávia v sprche + čas, aby sa trochu rozmaznali a spríjemnili si deň. Okrem toho sa ospravedlňujem za otrasný efekt fotiek, ale práve v tej chvíli si svetlo zmyslelo, že sa totálne zmení a tak práve tieto tri fotky sú v porovnaní s ostatnými odveci.

Mascara od Goshu Catchy Eyes je rozhodne najlepšia, akú som kedy mala. (Aj keď som ich mala možno dokopy 4 ale nevadí) Žiaľ moja už len dožíva a je skoro úplne vyschnutá, a tak ju používam len pri "špeciálnych" udalostiach. Najväčším + je asi to, že riasy vôbec nezlepuje. Síce nerobí nejaký boom objem, ale to pre mňa nie je až také dôležité. S kefkou sa pracuje naozaj ľahko a je naozaj úžasná. Kebyže si mám vybrať, akú špirálu by som používala do konca života, bola by to určite táto.
O tomto púdri som počula toho tak veľa, až som si ho sama musela zaobstarať. Žiaľ ja si neviem dávať pozor na svoje veci, a tak mám už názov úplne zoškrabaný a obal dokonca prasknutý. No inak je ešte použiteľný. (:D). Asi jediné, čo mi vadí -nedá sa povedať, že úplne vadí alebo prekáža, ale je to pre mňa niečo ako zlá vlastnosť- je, že obsahuje malilinké trblietky alebo ako to vysvetliť a tak síce som zmatnená, no na čele mám stále malé lesklé bodky. Okrem toho mi na ňom naozaj nič iné nevadí, skvele drží, dokonca aj po dlhom dni v škole mi všetko ostáva na tom istom mieste a to je teda veľké +.
Posledná je paletka korektorov od Catrice. Ako ste si mohli všimnúť, aj tá mi docháda. Zelená je začervenané miesta, ktorá kryje, no určite vám neprekyje nejaké veľké začevenanie na tvári, to určite nedokáže. Ružová má prekryť kruhy pod očami, no aj tie musíte mať len malé, aby vám to prekryla, teda tú používam väčšinou cez deň, keď ich veľmi viditeľné nemám a posledné tri, sú na buď na kontúrovanie alebo na prekrytie tej zelenej či ružovej, ako to používam ja.
Táto paletka je fakt úžasná, no nečakajte od nej nič veľké. Myslím, že si dokáže poradiť s menším začervenaním alebo prípadne keď si ráno nájdete menšiu vyrážku (ako ja napríklad).

▪15.2.2014▪

15. února 2014 v 12:05 | Monka |  diary
Hlásim sa. Tentoraz prostredníctvom denníčka. Viem, že som neozvala dosť dlhý čas a dosť som to tu zanedbala, čo robím fakt nerada. Stále sa ale snažím vymyslieť nejaký originálny článok a nevypĺňať miesto na blogu len príspevkami do denníčka a prípadne ešte pridaním nejakej hudby. Radšej sa tu teda neukážem nejaký čas a zatiaľ vymyslím niečo, čo by vás možno mohlo zaujímať. A aby som nezabudla, ďakujem vám za komentáre k predošlému článku. Milujem vás!
/zdroj obrázku TU, tento tumblr je úplne úžasný, oplatí sa ho pozrieť/

Okrem toho bol tento týždeň vcelku nudný. Ako všetky ostatné v podstate sa tento rok začal hrozne nezáživne aj napriek tomu, že ma čaká testovanie a prijímačky. To všetko si nejak ešte neuvedomujem a úprimne, ešte stále sa cítim totálne vymletá tak ako z matiky tak aj zo slovenčiny a neviem, či všetky medzery dokážem do dvoch týždňov dobehnúť. Teda bude toto možno na nejaký čas jediný článok, ktorý uvidíte na blogu. Ale hádam chápete, že je mi prvoradá škola a chcem sa sústrediť na učenie. Prekvapivo, ale chcem. Tak mi prosím držte všetky palce, nech to dám. Po monitore sa budem zas pripravovať na talentové skúšky z angličtiny, ktoré mám prvého apríla. Dobrý vtip však hej. A potom sa už začnem venovať blogu na 100%. Nové články, možno vymyslím aj nejaké nové rubriky a fakt sa na to teším, pretože už mám v hlave nejaké nápady, ktoré by som rada realizovala a pravdaže chcem dopísať ešte poviedku, ktorá však teraz stojí len tak, prepáčte, ale notebook mám v oprave a všetko na usb kľúči. Chabé výhovorky ja viem.

Včera bol Valentín, ktorý som najprv veľmi nepostrehla, ale čo len som prišla domov, zapla fejsbuk a videla všetky tie statusy "Ah na Valentína sama/sám" alebo "Pekného Valentína" tak ma prešla nálada čo len som si uvedomila, že ho už 15 rokov trávim sama. Ale brala som tento deň ako obyčajný piatok. Čo iné mi vlastne aj ostávalo však. Chcela som si sadnúť za počítač a pozrieť si nejaký smutný film na ktorom by som si poplakala spolu s čokoládou, ale doslova ma prešla nálada a tak som si len ľahla do postele a znovu závisláčila na instgrame, ktorý sa mi až chorobne dostal pod kožu. Ako mohol niekto vymyslieť niečo nad čím dokáže byť niekto viac závislí ako na fb.
donotfeedthewhores: ♡♡♡
Okrem toho, sledovanie hokeju som už radšej vzdala, trochu ma mrzí, že naši nie sú v poriadnej forme, no čo sa dá robiť. Nebudem na nich kydať ani nič podobné,čo ma donúti ešte poznamenať, že ma hnevajú ľudia, ktorí majú hnusné komentáre typu : sú neschopní. hanba. choďte domov. Ale o tom by sa dalo pravdaže veľa povedať.

Majte krásny víkend, užite si ho. Tak zatiaľ.

3 miesta, ktoré chcem navštíviť

7. února 2014 v 18:00 | Monka |  my opinion&thoughts
Od kedy som videla film Letters To Juliet, som sa do tohoto talianskeho mesta zamilovala. A to úplne. Stále som chcela cestovať, spoznávať nové krajiny, mestá, pamiatky, ľudí. No nikdy som sa nezamerala na samotné Taliansko, ktoré ma nikdy akosi neťahalo k sebe. To však zmenil jeden jediný film. Robila som mimochodom naňho aj recenziu a tak kto ju čítal vie, že ten film som si úplne zamilovala. A nie je kvôli deju. Ale vlastne aj pre prostredie, kde sa celý dej odohrával. Mesto ma zaujalo svojou architektúrou a pravdaže aj preto, lebo práve toto mesto bolo inšpiráciou pre Shakespeara. Tak ako aj vo filme, sa môžu na stenu prilepovať lístočky lásky. Príde mi to všetko tak kúzelno-romantické a vyvoláva to vo mne taký ten pocit : "áno tu chcem žiť". Nikdy som nebola človekom, čo by dokázal žiť v meste plnom mrakodrapov a nových stavieb a práve preto ma fascinujú miesta, ktoré si zachovali svoju "historickú" tvár a človek sa cíti v tom meste ako keby sa ocitol v úplne inom čase. Okrem toho je taliančina jeden fakt krásny jazyk, ktorý by som možno raz chcela dokonca aj ovládať, aj keď nie dokonalo, tak aspoň základy. Chcela by som navštíviť veľký amfiteáter, popíjať kávičku na námestí, vidieť ten slávny balkón a vlastne všetky architektonické skvosty.

Myslím, že sa dalo čakať, že aj týmto mestom budem očarovaná a budem ho chcieť raz navštíviť. Žiaľ som ešte nemala to šťastie navštíviť Londýn, no na strednej by to malo vyjsť. Musím sa priznať, že som sa o Anglicko v minulosti veľmi nezaujímala. Vtedy som však ešte neriešila, z kade pochádzajú moji obľúbení interpreti či kde sa film natočil či z kade prišli moji známi. Prelom prišiel niekedy keď som mala 11 či 12 a na angličtine sme sa učili o pamiatkach Londýna. A to ma úplne dostalo. K milovaniu tohoto mesta mi dopomohla aj pesnička One Thing od 1D, ktorou sa to celé len potvrdilo a začala som snívať o Londýne. Nie som si istá, či by som tam žila, bývala a prežívala tam každý deň môjho života. No som si istá, že na týždenný výlet by som tam išla bez jediného zaváhania. Chcela by som prežiť pravé londýnske, upršané, zahmlené ráno, ktoré niekto nemá rád či z chuti ho neznáša, no ja také rána milujem a nerobí mi problém vytiahnuť si zo skrine dáždnik a natiahnuť na nohy gumáky. Na každý deň by som si pravdepodobne pripravila zoznam pamiatok, ktoré navštívim a miesta, na ktoré sa pôjdem pozrieť či prípadne obchody, kde si asi nič ajtak nekúpim. Od Big Benu, Trafalgarského námestia až po všetky krásne parky a čarovné kúty Londýna. Už sa na to teším.

Teraz si možno tak poviete že : "čo?". Napísala som všeobecne Chorvátsko, pretože chcem navštíviť čo najviac miest v tomto štáte, ktorý milujem. Je to síce obľúbená dovolenková destinácia pre hrozne veľa ľudí, ktorí volia toto miesto ako najjednoduchšia voľba na dovolenku. Ja som to spočiatku taktiež tak brala. No postupom času som si začala uvedomovať, že to nie je len o tom, že ráno zídem dolu na pláž, slním sa, kúpem, potom idem naspäť do apartmánu a zaspím. Začala som sledovať okolie, užívať si krásne prostredie, ktoré mi ponúka a nádherný západ slnka. Dokonca aj ľudia sú neskutočne milí a iní, ako tu na Slovensku. Pravdaže nie turisti ale ľudia, čo sa tam narodili, žijú tam, pracujú. Možno nie všetci sú takí, no všetkých, ktorých som stretla sa na mňa milo usmievali a počúvali moje snaženie sa o to, aby som im vysvetlila čo chcem či čo si prosím. Tu na Slovensku by mi povedali : nemáme. Alebo ma jednoducho ignorovali a tvárili sa, že mi nerozumejú. Okrem toho sa mi páči ich jazyk, ktorý sa síce podobá nášmu, no je v niečom iný a krajší. Málokto by to povedal, no ja by som s veľkou radosťou žila v nejakom krásnom meste v Chorvátsku.

Ballet Teacher 6.

4. února 2014 v 20:43 | Monka |  Ballet Teacher
viem, že časť nebola už dlho, no úprimne, zabudla som na to. predsa len to čítajú 3 dievčatá dokopy a dúfam, že mi odpustia a že sa bude kapitola páčiť. pretože aj keď čitateľov nemám veľa, pre tie 2/3 komentáre (milé, krásne, úžasné) komentáre sa mi to oplatí :)


Harryho auto zabrzdilo a zastavilo na červenú. Uvoľnene si zložil ruky do lona a zaklonil hlavu.
"Môžem sa ťa niečo spýtať?" otočila som sa celým telo smerom k nemu a sledovala, ako sa vyrovnal a zahľadel do mojich očí. Cítila som príležitosť konečne sa dozvedieť niečo nové.
"Počúvam." usmial sa a čakal.

winterland

2. února 2014 v 10:16 | Monka |  photogallery
Včera sme poobede zašli s kamarátkou na čaj, pravdaže na zelený ako inak. (:D) Cestou domou sme sa ešte prechádzali a keďže sme boli blízko môjho domu, zašla som si pre foťák. Vonku bolo nečakane príjemne a nebola taká pravá zima, ktorá bola po celý minulý týždeň. A tak mi aspoň neomŕzali prsty na rukách. Keby to bolo na mne, fotila by som len stromy, oblohu a rieku, no to by vás asi nebavilo a tak som "použila" aj svoju kamarátku, ktorej vlasy sú úplne božské a dokonale kontrastovali s bielou krajinou. Taktiež som sa niekoľkokrát snažila odfotiť kačky, no tie sú stále v pohybe a z takej diaľky to bolo takmer nemožné. A tak je tam asi len jedna fotka. Nie je to znovu nič veľké, nič extra, no hádam sa vám budú páčiť. Zajtra máme prázdniny, teda možno napíšem nejaký článok do denníčka. Prajem vám krásny zvyšok víkendu :)