Leden 2014

winter

29. ledna 2014 v 16:55 | Monka |  my opinion

A dala som sa nakoniec na tému týždňa, ktorá je po fakt dlhom čase konečne normálna. Veľmi som ich nesledovala, ale napríklad k takej láske by som sa vyjadriť fakt nevedela. A zima mi príde sama o sebe taká jednoduchá téma na poriadne rozpísanie a uvoľnenie po hroznom dni.

ZIMA. Keď som bola menšia, bola zima časom, ktorý som očakávala z celého roku najviac. Guľovačka, stavanie snehuliaka, korčuľovanie, robenie anjelov v snehu -čo nikdy však nebol extra dobrý nápad, lebo som stále ochorela a týždeň ležala v posteli s horúčkami- a sánkovačky. Milovala som, keď padal sneh a hádzali ho do mňa až na mne neostalo suchej nitky. To bolo však vtedy, keď som bola menšia. Asi všetky deti to mali tak isto. Asi. Myslím si. No teraz sa môj názor na zimu ako takú, rapídne zmenil. Neznášam zimné rána, neznášam, keď sa sneh topí a hlavne nie, ak ho do mňa hádžu. Sneh rada pozerám z okna, keď viem, že sa vonku nechystám a zimnú scenériu si môžem vychutnávať dnuká v teplej izbe. Spravím si teplý čaj s medom a citrónom, zakryjem sa teplou dekou a buď si prečítam nejakú dobrú knihu alebo spustím si mp3a počúvam hudbu. To je asi najideálnejšie strávený zimný deň podľa môjho názoru.
Dovtedy zimu mám rada. No keď sa musím ísť von -hlavne do školy- všetko preklínam. Neznášam na seba dávať tuny oblečenia, kabát, čiapku, šál a čo ja viem čo ešte aby som tam vonku nezmrzla. Cítim sa pri tom originál ako nejaký snehuliak alebo niečo. Som celá taká ... napučaná. Je to iné, ako v lete, keď si stačí na seba hodiť krátke tričko, nohavice, tenisky a hop ide sa.

Na zime sú jediné pozitívne Vianoce. Som jedna z ľudí, čo Vianoce nekonečne milujú. Vianočné trhy, medovina ( :D:D ) rôzne mňamky a taká vianočná atmosféra. Vianoce k zime patria, len škoda, že nám tieto Vianoce nenasnežilo, aby to všetko pôsobilo ešte krajšie. Namiesto toho, to prišlo trochu oneskorene, nasnežilo teraz, a mne to ide už fakt hore krkom. Zimu mi ešte nejakým spôsobom pripomína korčuliarsky, na ktorý chodíme každý rok so školou a sú to naozaj úžasné časy, ktoré by som nedala za nič. Pretože síce je zima, no človek to nevníma, pretože má okolo seba ľudí, ktorí mu ten čas strávený na zime spríjemnia a je to predsa len iné. Jediné čo ma neskutočne trápi je to, že toto bude náš posledný korčuliarsky. Ani na to nechcem pomyslieť, pretože sa hneď rozplačem. Snažím sa nebyť citlivkou :D.
Teda.. Zimu mám rada dovtedy, dokedy sa na všetko pozerám z okna domu. Dovtedy je všetko okey. No inak fakt nemám rada, ak mi je zima, alebo musím chodiť po zmrznutom chodníku, brodiť sa roztopeným snehom alebo znášať bombové strely snehu spolužiakov.

vampire diaries TAG

27. ledna 2014 v 14:50 | Monka |  tag´s
Znova som sa rozhodla spraviť TAG, tentoraz ale s témou : Upírske denníky. Som úplne zamilovaná do Upírskych denníkov, ale to už určite viete. Otázky sú z dvoch tagov, ktoré som ale trocha pozmenila už len tým, že som ich nepreložila doslova a možno použila iný výraz, ktorý sa mi zdal lepší.
1.Aký je tvoj obľúbený charakter?
Fuh. Tak to je teda ťažká otázka. Rozhodujem sa medzi Stefanom a Katherine. Stefan je jednoducho môj miláčik. Jeho postava je plná citov a zároveň takej tej záhadnosti a je úplne cute. Už od začiatku som jednoducho stála za ním. Keď plakal, plakala som ja, keď sa smial, smiala som sa a keď bol bez trička, ja som bola už niekde na zemi. A Katherine ona prežije všetko. Ona je úžasná a svojimi hláškami a nenávisťou ku každému ma jednoducho uchvátila. V jej postave je niečo iné ako v Elene. Bez urážky ku každému kto ju má rád, mne stále prišla akosi nudná.


2.Stefan&Elena alebo Damon&Elena
Určite Stefan a Elena. Ja sa za to fakt cítim blbo, pretože väčšinou všetci sú za Damona, no pre mňa bude miláčikom Stefan a jeho vzťah s Elenou bol stále tak čarovný. Ako keby v nej vzbudzoval to dobré a v ten čas som Elenu mala fakt rada. Pričom je to u Damona trochu naopak. Jednoducho ju s ním nemám rada a pravdepodobne ani nebudem mať.

3.Máš prečítané knižné série?
Mám prečítanú polovicu prvej knihy. Ale ja som to akosi nedokázala dočítať. S tou knihou to podľa môjho názoru trochu prepásli. Nepáčilo sa mi opisovanie postáv, hlavne Elena mi liezla hore krkom a všeobecne celá kniha mi nesadla. Nejak som jej neprišla na chuť a ako som čítala nejaké názory a recenzie, dosť veľa ľuďom sa nepáčila.

4.Keby si bola upírka, živila by si sa krvou človeka alebo zvieraťa.
Najradšej by som povedala ani jedného ale keďže "som upír" asi krvou človeka. Viem, že by to bolo neľudské, ale je mi zle, kebyže pomyslím na to, že pijem krv nejakého zajaca.

5.Obľúbená séria?
Asi prvá a štvrtá. Prvá bola ešte taká rozbehová, vôbec som netušila čo a ako. Kto je kto a kto má akú nadprirodzenú schopnosť a veľmi sa mi páčila no a štvrtá bola úplne topka pre mňa. Aj preto, že tam boli pôvodní upíri a všetko bolo také napäté a tú sériu proste milujem.

6. Keby si mohla, akou postavou by si bola.
S najväčšou radosťou by som bola Bonnie. Už len pre to, že vie čarovať a je to fakt silná osoba, ktorú úplne zbožňujem. Bonnie bola od začiatku úžasnou postavou v TVD a bolo by úžasné si ju zahrať. Teda.. kebyže som niečo tak veľké vôbec dokázala zahrať.

7. Vlkolak alebo upír.
Jednoznačne upír. Nič proti vlkolakom, ale proste upíri sú najlepší. Tou silou, schopnosťami, dokonalým výzorom.

8. Aká je tvoja obľúbená nadprirodzená sila?
Takže, buď teda to čarovanie pri Bonnie a ostatných čarodejniciach alebo to ovplyvňovanie myšlienok. Nie som zákerná a taktiež ani neľudská, ale priznajme si to všetci : prijali by sme niekedy, raz za čas silu, ktorá by nám pomohla donútiť človeka spraviť nejakú pre nás prospešnú vec.

▪25.1.2014▪

25. ledna 2014 v 11:29 | Monka |  diary
Fakt je sobota? Fakt je po tomto otrasnom, vyčerpávajúcom týždni? V celej škole to bolo doslova hore nohami. Učitelia nás sekírovali kvôli známkam už v pondelok. Toto vysvedčenie je dosť dôležité už len preto, že nám ide do priemeru na stredné školy. Dosť som sa obávala, pretože biligválna obchodná akadémia vyžaduje dobré výsledky a tie ja rozhodne potrebujem. Ale vydarilo sa a som z toho fakt šťastná, pretože je mojim snom sa tam dostať. Najprv som si robila zálusk na gympel, ale mám pocit, že to nie je nič pre mňa. Okrem toho tam budem ľudí, ktorých poznám a viem, že tam nebudem sama. (áno mám strach z hľadania si nových kamarátov). Keďže idem na bilingválnu, kde budem mať 20 hodín anglického jazyka za týždeň, sa mi to oplatí oveľa viac, pretože mojou prioritou sú jazyky. A na to sa už neskutočne teším. (keď ma tam zoberú pravdaže)

Ale posledné dni v škole som väčšinou len kreslila a .. sedela na nepohodlnej stoličke ako päť peňazí, pretože som už mala všetko uzavreté a učitelia ešte skúšali ostatných. Vtedy som ďakovala Bohu, že tam nestojím ja. A tak som si teda len kreslila. Práve pozerám von oknom a čo nevidím ... sneží. Neviem, či sa tomu tešiť alebo nie. Sneh som očakávala fakt dlho, ale keď si pomyslím, že sa budem v pondelok do školy teperiť cez tie hnusné hnedé mláky, tak po tom teda fakt netúžim.

Dnes som chcela ísť aj von, možno niečo pofotiť a pridať na blog, ale očividne to nevyjde, pretože hnusne fúka vietor a pravdaže ... sneží. Teraz sa pozerám, že je tento článok dosť krátky, čo ľutujem, pretože sú v poslednom čase moje články také o ničom. Sama si to začínam uvedomovať. Či už pri tej aktivite alebo inak. Teraz mám menšie problémy s notebookom a tak jedine budem môcť písať články na počítači rodičov a aj to len možno pár krát, keďže s mojou šikovnosťou pokazím aj to. Ale pravdaže posnažím sa.

letters to juliet

23. ledna 2014 v 14:56 | Monka
Love it :D105 min - Comedy|Drama|Romance - 14 May 2010 (USA)

Obsah- Romantická road movie po krásnom Taliansku, plná slnka, viníc a lásky. Mladá Američanka nájde vo Verone, meste, kde Rómeo stretol Júliu, list adresovaný práve bájnej Júlii a žiadajúci o radu v otázke mladej beznádejnej lásky. List je z roku 1957. Rozhodne sa naň odpovedať a naštartuje poetickú jazdu talianskou krajinou s veľmi zvláštnou posádkou.Čo keby ste mali druhú šancu nájsť skutočnú láska?

Názor: V jeden fakt nudný večer som sa spýtala kamarátky, či nepozná nejaký zaujímavý, pekný film, ktorý by mi aspoň trochu spríjemnil sobotu. Poradila mi ich mnoho a rozhodla som sa pre tento. Je to asi najkrajší film, aký som kedy videla. Je to krásne, romantické a jednoducho pre milovníkov takej tej pravej lásky úplne ako stvorené. Ja totiž nie som človek, ktorý sa hrnie do romantických filmov, ale po tomto som prehodnotila svoj názor. Pretože s láskou, aká je filmoch som sa doposiaľ ešte nestretla. No nič prekvapujúce. Vo filmoch je všetko krajšie ako v realite. Hneď veľkým plusom je to, že tam hrá úžasná Amanda Seyfried, ktorá je jedna z najlepších herečiek vôbec. Už hneď na začiatku sa mi ten film dostal pod kožu, pretože Amanda tam stvárňovala niečo ako spisovateľku, ktorá potom celý ten príbeh, ktorý sa odohráva aj zapisuje a dokumentuje a to mi príde úplne úžasné, pretože by som to chcela prežiť aj ja. Páči sa mi, ako z menšej nenávisti môže vzplanúť láska a to, že aj po toľkých rokoch nevyhasla. Ako keby sa potvrdilo, že dvaja ľudia ktorí sa milujú, si k sebe nakoniec tak či tak nájdu cestu späť. A to je na tom také kúzelné. Obsadenie hercov je mimochodom podľa mňa dokonalé a všetky postavy som milovala. Takže ... ak sa nudíte alebo si chcete spraviť so svojou polovičkou, prípadne kamarátkami pekný, pohodový večer, máte radi romantické filmy so šťastným koncom, jednoznačne vám tento film môžem len doporučiť. Zaručujem vám, že sa vám bude páčiť aspoň z časti tak veľmi, ako mne.



what you wore today

20. ledna 2014 v 17:03 | Monka |  3O day challenge
čo si mala dnes oblečené

Viem, že som sa dlho neozvala, no tento článok som plánovala tak dlho, až som sa dnes konečne dokopala k nemu. Totiž je fakt ťažké niečo nafotiť keď prídem domov neskôr a nie je dobré svetlo či sa mi práve nechce alebo ešte lepšie, zabudnem na to. Berte to všetko s rezervou, fotky som nafotila možno za 3/4 minútky, aby som to mala čo najskôr hotové, keďže ma zajtra čakajú ako inak písomky a fakt sa mi na ne nechce učiť. (:()

Baller Teacher 5.

17. ledna 2014 v 14:19 | Monka |  Ballet Teacher
znova kapitola, žiaden zmysluplný článok ja viem, ale proste táto je zatiaľ moja najobľúbenjšia kapitola a chcela som 
sa o ňu s vami podeliť :) + túto špeciálne venujem d.o.k.o.n.a.l.e.j blogerke, ktorá píše ešte dokonalejšie príbehy -Di (x)
"J-a, no vieš, zabudla som si doma mobil. A ... no nechcela som meškať, tak som prišla proste hneď po škole. Dúfam ti to nevadí, ja kľudne odídem." postavila som sa a cez plece si povesila svoju tašku.
"Nie, to je v poriadku. Ja som sa vlastne práve chystal po kávu. Takže ak chceš, môžeš ísť so mnou." Uff. Neveriacky som prižmúrila oči a doteraz nedokázala vstrebať jeho pozvanie na ... na kávu? Zdalo sa mi to, ako keby to bolo len včera, čo ma skričal s jeho hrubým hlasom, pretože som dostatočne neprehla.

Baller Teacher 4.

12. ledna 2014 v 16:50 | Monka |  Ballet Teacher
ó môj bože. ďakujem ďakujem ďakujem za krásne komentáre k tretej časti. :3


"No tak dievčatá, prosím vás, snažte sa. Spíte. Celý čas len spíte a myslíte si, že tým aj niečo dokážete. No ste na omyle. Aby ste niečo dokázali , musíte poriadne makať." Vyhlásil nahnevaným hlasom Harry. Prečo ho vlastne volám Harry? Zrazu sa v mojich očiach nejavil ako ten milý, pozorný a krásny Harry , ktorý ma niesol domou svojim autom . Bol nazúrený a jemné vrásky sa na jeho čele črtali zakaždým, keď sme niektorá z nás pokazili zostavu.

3 veci, blízke môjmu srdcu

10. ledna 2014 v 16:46 | Monka |  my thoughts
Neviem, či to niekto čakal, ale k veciam, ktoré sú môjmu srdcu blízke jednoznačne patria albumy. Ak môj blog sledujete už nejaký čas, tak áno som directionerka a každý ich album mám, pretože mne nestačí, ak celý stiahnem do telefónu alebo do počítača. Jednoducho vlastniť ten album, mi prináša neskutočne dobrý pocit. A nič nie je príjemnejšie, než po neskutočne náročnom dni si pustiť do prehrávača jeden z nich, zatvoriť oči a vypustiť z hlavy úplne všetko, čo ma trápi. Pre niekoho, sú to buzeranti, hrozní speváci, nuly. Okey pochopím. No ten pocit, keď počúvam texty ich pesničiek, mi žiaden človek nezoberie. Pre mňa sú ich pesničky niečo ako liek na dušu. Musíte to chápať podľa mňa všetci. Pretože všetci máme svojich obľúbených interpretov, pri ktorých sa úplne uvoľníme a cítime sa šťastní. Takže kdekoľvek by som šla, oni idú so mnou.

Možno trochu čudné, že práve obyčajný album s fotkami, je blízky môjmu srdcu. Veď predsa.. áno je to len album, no nie sú to pre mňa len fotky. V poslednom čase, naozaj rada všetko fotím, dokumentujem a zapisujem, aby sa všetky šťastné spomienky a zážitky nejakým spôsobom zachovali. A tie fotky pre mňa znamenajú tak neskutočne veľa. Keď sa pozriem na jednu z nich, spomeniem si na ten deň a všetko sa mi nejakým spôsobom zjaví pred očami a spomínam si na to. Kedykoľvek si ho len vytiahnem a prelistujem a pospomínam. Niekedy to naozaj pomáha a prináša mi to úžasný pocit. Síce niektorí ľudia na fotkách pre mňa neznamenajú toľko, ako vtedy a žiaľ to medzi nami je o dosť iné, no spomienky s nimi nepominú a stále ostatnú uväznené v tých fotkách. Tá predstava, že o 10 rokov si budem tie fotky prezerať so svojimi deťmi a hovoriť im tie zážitky ma proste láka.

Knihy tie sú .. proste neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Som síce človek, ktorý knihu číta dlhší čas. Možno tak dve, tri kapitoly za deň. No ide aj o to, že tú knihu si poprvé, chcem naozaj vychutnať, sústrediť sa na dej a všetko pochopiť a predsa len, nie stále ostáva čas na všetko. No bez kníh prakticky v poslednom čase neviem vydržať. Niektoré si prečítam viackrát, niektoré si niekedy len listujem. Pamätám sa, keď som mala možno 11/12 a knihy som nečítala vôbec. Nemala som žiaden vzťah ku nejakým knihám. Pravdaže som ako maličká čítala rozprávkové knihy, ktoré ma naozaj bavili, no boli to jednoducho také tie dvojstranové príbehy s nekomplikovaným dejom a šťastným koncom. Potom som sa ale dopracovala ku knihám, ktoré ma lákali, rozmýšľala som nad ich príbehom a donútili ma kupovať si ďalšie a ďalšie a občas sa k nim vracať.

 
*ešte chem upozorniť, že fakt všetky fotky sú fotené mnou, takže žiadne kopírovanie

goodness gracious

7. ledna 2014 v 10:52 | Monka |  music
Vôbec som sa nechystala na tento článok, ani som ho nemala vopred prichystaný, ale keď mi kamarátka poslala novú pesničku od Ellie, musela som si ju pustiť a síce sa mi to fakt nestáva často, zamilovala som sa do nej pri prvom počutí. Tentokrát ma uchvátil neskutočne aj samotný klip, ktorý, no uznajete vy, je fucking perfect. Ellie má taký nezvyčajný a fakt krásny hlas, ktorý naozaj nemá každá jedna speváčka. Stále som bola úplne zamilovaná do anglických interpretov a tentoraz sa mi to len potvrdilo.

Baller Teacher 3.

4. ledna 2014 v 11:16 | Monka |  Ballet Teacher
Viem viem. Je sobota a pritom som kapitolu chcela pridať ešte v pondelok. Ospravedlňujem sa, aj keď veľmi nemám komu, ale predsa len :)


"Ja.. naozaj som nechcela." podala som mu veci späť do ruky. Jeho chladný pohľad zmäkol a preložil si papiere do druhej ruky.
"To je v poriadku Elizabeth, nemusíš sa stále ospravedlňovať." povedal a po prvý krát sa usmial. Odhalil svoje žiarivo biele, rovné zuby a malé jamky v lícach, ktoré mu dodávali taký ten chlapčenský výzor. Zdalo sa mi, ako keby bol nejakým spôsobom iný. Už len to, že mi tykal, vo mne vyvolalo pocit neistoty.
"Prepáč, ale musím zamknúť tak..." hlboký hlas ma vytrhol z rozmýšľania a zväzkom kľúčov zaštrngotal pred mojou tvárou.
"Ah jasné, prepáčte. Teda.. prepáč." povedala som. Prešiel popri mne a otvoril veľké východové dvere.
"Poď." pokynul mi a ja som pomaly a neisto vyšla von do chladného večera. Jemný vánok mi pofukoval pomedzi vlasy a vzduch bol chladný, ale čerstvý.
"Chceš zviesť?" spýtal sa. Otočila som sa smerom k nemu a neveriacky hľadela dopredu. Netušila som,čo mám povedať. Ako sa správať. Ako reagovať. Dokáže sa človek premeniť za ani nie 5 minút z arogantného a nepríjemného na priateľského a milého? Alebo má Harry nebodaj dvojča?
"Pán Styles? Ste to vy?" opýtala som sa a v mojom hlase bol cítiť náznak pochybnosti.
"No, neviem či sa na seba nepodobám Elizabeth, ale myslím že áno. Som to ja. Tak ako si sa rozhodla? Odnesiem ťa domov?" pozrel na mňa a som si úplne istá, že zahliadol v mojich očiach strach a nedôveru. "Do ničoho ťa nenútim, len nechcem, aby moja budúca žiačka skončila znásilnená v nejakej uličke." doširoka som otvorila oči a vyschlo mi v ústach. Jedno šokujúce slovo po druhom vychádzalo z jeho úst ako keby rozprával o svojich raňajkách. Povedal ... budúca žiačka.
"No... dobre." vyšlo zo mňa . Netuším ako som dokázala sformulovať nejakú vetu, ktorou by som nevyjadrila moje pocity. Nasledovala som ho až ku veľkému parkovisku, na ktorom už bolo zaparkované len jediné auto. Usúdila som, že pravdepodobne jeho. Veľké, luxusné. Presne ako on. Povzdychla som si a sledovala jeho pomalé kroky vedúce k autu. Prešiel ku dverám a otvoril mi dvere na strane spolujazdca. Mojou nízkou postavou som mala nevýhodu v tom, že mi dalo dosť veľkú námahu dostať sa na vyvýšené sedadlo. Harry mi podal ruku, a pomohol nasadnúť si.
"Ďakujem." povedala som mierne zahanbene ešte stále držiac jeho veľkú, pevnú ruku.
"Si vážne dobrá." prerušil po dlhom čase ticho. Odvrátila som zrak od ubiehajúcich domov popri mne a pozrela na neho vážnou tvárou.
"Myslím v balete. Si vážne dobrá v balete." poopravil sa. Všimla som si, ako si nervózne hrýže do spodnej pery. Prišlo mi to hrozne roztomilé. Aj to ako mu neposedné pramene jeho kučeravých vlasov padajú pred čelo. Všimla som si, ako ho to irituje, pretože si ich prstami stále odhrabával a snažil sa ich skrotiť.
"Ehm ... ďakujem." prelomila som svoje rozmýšľanie a odvrátila pohľad od jeho plnej pery. "Môžem sa ťa niečo opýtať?" pozrel na mňa prekvapeným výrazom v tvári a bez slova prikývol . Pohľad vrátil na cestu pred nami a jednu ruku si ležérne položil na stehno.
"Koľko máš rokov?" po mojej smelej otázke sa uškrnul a pohľadom zavadil o moje oči, ktoré na neho celý čas hľadeli .
"Dvadsaťtri." odpovedal po dlhej odmlke. Už som mala pocit, že neodpovie a mňa zavalí ten hrozne trápny pocit, že som znovu povedala niečo nevhodné.
"Ah." Povzdychla som si. Pozrela som von oknom a zbadala ulicu, na ktorej bývam. Jediné,čo mi pripadalo čudné bolo to, že sa nepamätám, že by som mu niekedy nadiktovala svoju adresu.
"Pokoj, nie som nájomný vrah. Adresu si mala vo svojej prihláške a zhodou okolností, na tejto ulici býva jeden môj dobrý kamarát." Povedal strnulo a vypol motor.
"Uvidíme sa zajtra." Otočil sa smerom ku mne a žiarivo sa usmial. Jemné brnenie mi prešlo celou dolnou časťou tela a uvedomovala som si, že mi nepriamo oznámil, že ma zobrali.
"J-a.. som zobratá?" nesmelo som sklopila pohľad na moje prsty, ktoré sa mi v tú chvíľu zdali zaujímavejšie ako Harryho uhrančivý a telo rozpaľujúci pohľad.
"Áno si, takže zajtra, prosím, snaž sa nemeškať. Oceňujem dochvíľnosť." zdvihla som pohľad a zachytila mierny úškrn, čo sa rozľahol po jeho krásnej, bezchybnej tvári.
"Uhm , dobre. Ahoj. Vlastne ... dovidenia." zohla som sa po svoju tašku s vecami a v tom pocítila veľkú dlaň, ktorá sa omotala okolo môjho zápästia. Vyrovnala som sa a sledovala prsty, ktoré mi jemne prechádzali po pokožke na ruke. Bolo to tak nežné a zároveň elektrizujúce.
"Ahoj." Sladko sa usmial a zovretie na mojej ruke povolil .
Po pár sekundách sa odo mňa odtiahol a nechal, aby som vystúpila von z jeho veľkého čierneho auta. Jedným okom som sa nesmelo pozrela za ním a zachytila, ako si ma prezerá a čaká. Zaujímalo by ma, načo.
Zhlboka som sa nadýchla a kľúčom odomkla vchodové dvere. Vôbec ma neprekvapilo, keď som mamu našla za sporákom ešte stále v nemocničnej uniforme. Vo chvíli keď ma zbadala, sa jej zorničky rozšírili a úsmev rozľahol po celej tvári.
"Ah Elizabeth, drahá, tak ako ? Darilo sa ti?" pribehla ku mne a zobrala mi z ruky tašku a položila ju na zem.
"Zobrali ma." povedala som, mierne vystretá a hrdá sama na seba. Chcela som, aby bola na mňa hrdá aj moja mama. O nič iné mi nešlo .
"Ja som to vedela. Celý deň som sa modlila a vidíš, vyplatilo sa. To je úžasné . Som tak pyšná." Slzy sa zrazu valili po jej plných a vždy červených lícach. Tuhé objatie mi v tejto chvíli padlo dobre a taktiež jej upokojujúce a hrdé slová, po ktorých som si konečne mohla povedať : "Niečo som dokázala."